Prohlášení
Vážená paní, pane,
upozorňujeme Vás, že webové stránky, na které hodláte vstoupit, nejsou určeny široké veřejnosti, neboť obsahují odborné informace o léčivých přípravcích, včetně reklamních sdělení, vztahující se k léčivým přípravkům. Tyto informace a sdělení jsou určena výhradně odborníkům dle §2a zákona č.40/1995 Sb., tedy osobám oprávněným léčivé přípravky předepisovat nebo vydávat (dále jen odborník).
Vezměte v potaz, že nejste-li odborník, vystavujete se riziku ohrožení svého zdraví, popřípadě i zdraví dalších osob, pokud byste získané informace nesprávně pochopil(a) či interpretoval(a), a to zejména reklamní sdělení, která mohou být součástí těchto stránek, či je využil(a) pro stanovení vlastní diagnózy nebo léčebného postupu, ať už ve vztahu k sobě osobně nebo ve vztahu k dalším osobám.
Prohlašuji:
Pokud vaše prohlášení není pravdivé, upozorňujeme Vás, že se vystavujete riziku ohrožení svého zdraví, popřípadě i zdraví dalších osob.
This site uses cookies. By continuing to use this site you agree to our use of cookies in accordance with our Cookie Policy, Close
Pouze služby, které si účastník sám zvolí, lze sponzorovat zde:
Sponzoring účastníků
Registrace vystavujících firem a jejich reprezentantů
Nabídky a registrace vystavujících firem
Prosím začněte vložením Vaší emailové adresy.
Na tuto akci jste již přihlášen. Pro zrušení účasti či úpravu objednávky nás prosím kontaktujte na +420 731 006 620 nebo pošlete email na martin.horna@mhconsulting.cz
Pro přehled objednaných služeb přejděte do svého profilu Přejít do mého profilu
Aj keď kanylácia periférnej cievy je jednou z najčastejších procedúr vykonávaných v zdravotníckych zariadeniach, tento úkon je na 1 pokus podľa mnohých štatistík vykonaný len asi u 50 % detí. Vedie to k oneskoreniu liečby, zvýšenému pracovného zaťaženia zdravotníckych pracovníkov, zvýšeniu rizika komplikácií a tým zvýšeniu celkových nákladov nemocnice a v neposlednom rade aj zvýšeniu utrpenia malého pacienta a vystavenia ho procedurálnemu stresu. Je zrejmé, že existuje skupina pacientov s obtiažnym zabezpečením venózneho vstupu – DIVA ( Difficult intravascular access ), ktorých včasná identifikácia vedia k zníženiu výskytu vyššie uvedených komplikácií. Aj keď detský vek sa vo všeobecnej rovine považuje za jeden z faktorov DIVA, k ďalším je nutné priradiť obezitu, podvýživu, kritický zdravotný stav, rôzne komorbidity, vrodené vývojové vady, predchádzajúce kanylácie a s nimi spojené komplikácie ako extravazácia, trombóza, prípadne poškodenie cievy iritantami alebo vezikantami. Za účelom rýchlej identifikácie detského DIVA pacienta boli vypracované rôzne identifikačné škály - asi najčastejšie citovaná je DIVA scale podľa Yena ( Pediatric emergency care 2008 ), avšak väčšie detské centrá si často vypracuvávajú vlastné podrobnejšie identifikačné schémy – napr. DIVA key ( Royal Children´s Hospital Melbourne ), ktoré sa často stávajú národnými štandardami v danej krajine. Na našom pracovisku sme vypracovali vlastnú DIVA škálu, ktorá vznikla na základe analýzy škál používaných vo svete, berie do úvahy vek pacienta, jeho zdravotný stav, urgentnosť plánovaného zákroku, históriu DIVA, rýchle klinické zhodnotenie cievneho systému, ako aj aktuálny psychický stav dieťaťa a na základe jej vyhodnotenia radí pacientov do 3 kategórií od nízkeho po vysoké riziko DIVA. Používame ju denne na anestéziologickej ambulancii pri predanésteziologickom vyšetrení prípadne pri príjme pacienta a zaznamenávame ju do zdravotnej dokumentácie. Samozrejme neoddeliteľnou súčasťou vlastného procesu je aj sled opatrení pri identifikácii detského DIVA pacienta, kde pri technikách transluminácie a použití NIR technológie asi najvýznamnejšiu úlohu hrá USG navigovaná kanylácia periférnej alebo centrálnej cievy, ktorá významne zvyšuje úspešnosť tohto výkonu aj u komplikovaného DIVA pacienta.
MUDr. Jaroslav Čutora
MUDr. Jaroslav Čutora je pediatrický anestéziológ. Pracuje na II. KPAIM SZU Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici ako detský anestéziológ a intenzivista. Má atestáciu v odbore pediatria a špecializačnú skúšku v odbore pediatrická anestéziológia. Už
viac ako 10 rokov sa zaoberá problematikou krátkodobých aj dlhodobých venóznych vstupov u detí so zameraním na USG navigované venózne vstupy, čo každodenne využíva vo svojej lekárskej praxi. Úzko spolupracuje v danej problematike aj s Klinikou pediatrickej onko-
hematológie a Klinikou pediatrie v Banskej Bystrici . Svoje skúsenosti často prezentuje na odborných stretnutiach lekárov na Slovensku aj v Čechách. Je aktívnym členom SPPK a pravidelne sa zúčastňuje aj medzinárodných stretnutí lekárov zaoberajúcich sa cievnymi vstupmi WoCoVa.
MUDr. Jaroslav Čutora 1, MUDr. Oliver Petrík , PhD.1, MUDr. Peter Kenderessy 1,
II.KPAIM SZU DFNsP Banská Bystrica 1
Úvod: Výber optimálneho cievneho vstupu u novorodenca je špecifická a komplikovaná voľba. Práve táto skupina pacientov, je častokrát závislá od spoľahlivého cievneho vstupu na zabezpečenie hydratácie, parenterálnej výživy, antibiotickej terapie a hemodynamického monitorovania. Dostupné žilové riečisko je obmedzené a implantované cievne katétre majú relatívne vysoké riziko komplikácií (infekčné, trombotické, a iné). Dostupná literatúra a odporúčania ohľadom inzercie a manažmentu cievnych vstupov u novorodencov, sú veľakrát nešpecifické a neprehľadné. Zahraničná literatúra si často mýli pojmy periférne inzerovaný centrálny cievny katéter (PICC, z ang. peripherally inserted central venous catheter) s epikutánnym cievnym katétrom (ECC, z ang. epicutaneous caval catheter). Novorodenecké obdobie je taktiež unikátne svojím špecifickým cievnymi prístupmi – umbilikálnou žilou a artériami, ktoré so sebou prinášajú svoje vlastné špecifiká a riziká (trombóza portálnej vény, poškodenie pečene, trombóza aorty, malpozícia a iné). Zavádzanie vyššie spomínaných katétrov je primárne v rukách ošetrujúcich neonatológov. Výber vhodného typu cievneho vstupu je však často v praxi ovplyvnený skúsenosťou a preferenciou neonatológa a zaužívanými postupmi na danom pracovisku. Aj napriek zdokonaľovaniu postupov, a technologických vymožeností, je percento komplikácií asociovaných s cievnymi vstupmi u novorodencov významná, a vyžaduje si ďalšie zlepšovanie. V posledných rokoch došlo k rapídnemu zmnoženiu literárnych údajov o bezpečnosti zavádzania centrálnych cievnych katétrov (CICC, z ang. centrally inserted central catheter) a femorálnych cievnych katétroch (FICC, z ang. femorally inserted central catheter) pod sonografickou kontrolou, aj u najmenších pacientov. Technika inzercie akou je tunelizácia katétra a vhodné miesto vyvedenia prispieva k zlepšeniu ošetrovateľskej starostlivosti a minimalizácii infekčných a trombotických komplikácií. Rozvoj sonografickej technológie a EKG navigácie vedie k redukcii expozície novorodencov ionizačnému žiareniu. Nové metódy fixácie, a odklon od tradičnej fixácie katétra formou stehov, prinášajú nové benefity v ošetrovaní cievnych vstupov. Mnohé odporúčania sú však odvodené z pediatrických a adultných postupov, a chýbajú kvalitné multicentrické štúdie v novorodeneckej populácii. Metodika: Autor sa v danej prednáške venuje teoretickým poznatkom v oblasti zavádzanie cievnych vstupov u novorodencov, doplnených vlastnými zaujímavými obrázkovými prílohami a klinickými prípadmi z praxe. Záver: Stabilný cievny vstup u novorodenca je nevyhnutnou súčasťou modernej neonatologickej starostlivosti. Poskytuje chorým novorodencom prístup k medikamentom a nevyhnutnej výžive. Avšak je nutný precízny spôsob inzercie a dôsledná starostlivosť v snahe minimalizovať komplikácie a zabezpečiť ich efektívnosť. S napredujúcou technológiou a zlepšujúcim sa postupmi v oblasti cievnych vstupoch, je snaha o zlepšenie kvality starostlivosti o našich najmenších pacientov.
MUDr. Martin Amrich
MUDr. Martin Amrich
nar. 31.3.1992
martin.amrich@nudch.eu
Vzdelanie:
2002 - 2010 Gymnázium Golianova 68, Nitra
2010 - 2016 Lekárska fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave
2022 - atestácia v špecializačnom študijnom programe Pediatria
od 2024 - zaradenie v špecializačnom študijnom programe Detská kardiológia
Práca:
od 2016 - Lekár na Neonatologickej klinike intenzívnej medicíny, NÚDCH, Bratislava
Obľúbené témy v medicíne:
Cievne vstupy, echokardiografia, umelá pľúcna ventilácia a surfaktant, intenzívna medicína v NICU
Martin Amrich 1,
Neonatologická klinika intenzívnej medicíny, Bratislava, NÚDCH 1
Background US-guidance nowadays enables the periclavicular placement of relatively large bore central venous lines in neonates as small as 350g. Though not evidence based, the brachiocephalic vein (BCV) seems to be the most appropriate vein for these patients. This retrospective analysis was to determine whether the cannulation of the right vs left BCV has been more successful. Methods From 2009 to 2025 the prospectively collected data (Windows Access database) of all consecutive BCV cannulations in babies less than 3,500g were analysed. An US-guided supraclavicular in-plane cannulation technique had been used. Non-tunneled, single lumen 2 or 3 French catheters had been inserted via the Seldinger technique. Results Seven-hundred-and-seventy-five BCV cannulations in babies weighing between 480-3,500g (median: 2,600. 95% CI: 2.0-3.1) had been investigated. This included 250 (32%) left and 525 (68%) right BCV cannulations. Slightly more cannulations failed in terms of the left BCV vs right BCV: 6 (2.4%) vs 10 (1.9%). One attempt was required in 416 (79%) right vs 185 (74%) left BCV cannulations. In neonates less than 1,500g (n=71) first cannulation attempts were also slightly more successful in terms of the right vs left BCV: 24 (66%) vs 20 (57%). Three (0.3%) inadvertent subclavian artery injuries had been observed. Median dwell time of catheters was 9 days (95% CI: 5-15). Sixteen (1.9%) long term complications included 7 (0.8%) catheter related infections, 1 (0.1%) thrombotic event, and 8 (1%) catheter occlusions. All of these complications occurred during the first 8 years of this case series. Conclusion Though generally believed differently, cannulation of the right BCV may be slightly more successful even more so babies less than 1,500g.
Dr; PhD Christian Breschan DEAA
Education and positions
1993 to date: Consultant in Paediatric Anaesthesia, General Hospital of Klagenfurt, Austria
2016 „Habilitation“ at Medical University of Graz: Associate Professor
2009-2013 President of the Austrian Society of Paediatric Anaesthesiologists
2012 DEGUM: German Basic Certificate in Ultrasound in Anaesthesia
2011 DGAI (German Society of Anaesthesia) Certificate: „Special
Paediatric Anaesthesia“
2009 1 month visiting Professor at Children’s Hospital of Wisconsin, Milwaukee
1998-1999 1 year fellowship in Paediatric Anaesthesia: KK Women’s and Children’s Hospital; Singapore
1993-1994 1 year fellowship in Paediatric Anaesthesia, Red Cross War Memorial
Children’s Hospital; University of Cape Town
1993 European Diploma in Anaesthesiology and Intensive Care (DEAA)
1993 Specialist Degree in Anaesthesia and Intensive Care Medicine, Austria
1989-1993 Specialist training in Anaesthesia and Intensive Care Medicine; General Hospital
of Klagenfurt, Austria
1992 1 month visiting doctor; University Hospital Steglitz, Berlin
1989 Medical Practitioner, Austria
1986-1989 Internship training: Hospital St. Veit; General Hospital of Klagenfurt, Austria
1985 Doctoral Degree in General Medicine: Karl-Franzens University of Graz,
Austria
1977-1985 Medical School: Karl-Franzens University of Graz
1969-1977 High School, Klagenfurt, Austria
1965-1969 Primary School, Feldkirchen/Kaernten, Austria
Academic teaching
2008-2015 6 Tutorships of Medical Students from the Medical University of Graz at the
General Hospital of Klagenfurt
2013-2017 7 Dissertational Seminars at the Institute of Pathophysiology, Medical
University of Graz
2014 Supervisor of 2 Medical Theses, University of Graz
Publications
I. First Authorships in SCI listed journals - 14 original articles - 6 case reports - 2 review articles
- 2 letters
II. Coauthorships in SCI listed journals - 3 original articles - 1 case report
III. Coauthorships in medical textbooks listed via ISBN - 6 book contributions
Invited speaker since 2007
- 22 national meetings in Austria - 612 international meetings
Clinical and research interest
- ultrasound-guided supraclavicular cannulation of the brachiocephalic vein in
neonates
Christian Breschan Breschan 1,
Breschan, Klagenfurt 1
Zavádění centrálních žilních katetrů u dětských pacientů je běžnou součástí anesteziologické a intenzivní péče, přesto i při použití moderních technik, jako jsou ultrazvukové navádění a EKG navigace, může dojít ke vzniku závažných komplikací. Na našem pracovišti, každoročně zavedeme přibližně 900 centrálních katetrů, z nichž 16 % tvoří katétry dlouhodobé. Nízký výskyt komplikací je výsledkem standardizovaných postupů, přesto nelze jejich vznik zcela eliminovat. V přednášce budou představeny kazuistiky pacientů, u nichž došlo k méně častým, avšak klinicky závažným komplikacím - hemotorax, srdeční arytmie, malpozice katetru způsobená rozsáhlou mediastinální masou, obtížné zavedení při přítomnosti anatomických abnormalit či vrozené srdeční vady a případ náhlé srdeční ischemie. Každý z těchto případů demonstruje význam pečlivého předzákrokového hodnocení a individuálního přístupu k pacientovi. Zajištění centrálního žilního přístupu u dětských pacientů, zejména v rizikových skupinách, jako jsou novorozenci či kardiologičtí pacienti, vyžaduje pečlivě individualizované plánování a doplňková předzákroková vyšetření. V závěru bude otevřena diskuze o potřebě vytvoření standardizovaného algoritmu vyšetření v pediatrické populaci, jelikož v současnosti neexistují jednotná doporučení v této oblasti.
Úvod Výskyt náhlej kardiálnej smrti (NKS) je u detí a mladistvých veľmi vzácna, avšak zničujúca udalosť, ktorej výskyt sa odhaduje na 1-2/100 000 pacientorokov, pričom nie sú započítané mimo-nemocničné NKS s úspešnou resuscitáciou, ktoré sú označované termínom „odvrátená NKS“. Prežívanie detí po mimo-nemocničnej resuscitácii je obvykle menej ako 5%, pričom mnohé deti, ktoré prežívajú majú reziduálne poškodenie mozgu. O prežití a kvalite života po prežití resuscitačnej príhody rozhoduje prvých 15 minút resuscitácie. Podozrenie na kardiologickú etiológiu život-ohrozujúcej príhody vzniká najmä ak primárnym rytmom resuscitovaného dieťaťa pri príchode RZP je komorová tachyarytmia. Ak sa nenájde reverzibilná príčina malígnej arytmie, je u dieťaťa po odvrátenej NKS indikovaná v triede I ESC (Európska kardiologická spoločnosť) implantácia kardioverter-defibrilátora (ICD). NKS vzniká nielen pri poruchách štruktúry myokardu, ale aj pri štrukturálne zdravom srdci na podklade genetických mutácií iónových kanálov. Tieto ochorenia sa označujú ako kardiálne kanálopatie. Najčastejšími kanálopatiami v detskom veku je syndróm dlhého QT intervalu, katecholaminergná polymorfná komorová tachykardia (CPVT) a Brugadov syndróm, menej časté sú syndróm krátkeho QT intervalu a iné. Ďalšími príčinami NKS u detí sú kardiomyopatie, najčastejšie arytmogénna kardiomyopatia (AKMP) a hypertrofická kardiomypatia, ktoré tiež podmieňujú genetické mutácie. Pri AKMP sú často prvým prejavom práve malígne arytmie a štrukturálne zmeny sa zjavia neskôr. Metodika Autori prezentujú 2 kazuistiky život ohrozujúcich arytmií, ktoré si vyžiadali resuscitáciu a defibriláciu. Kazuistika 1 16 ročné dievča stratilo vedomie na hodine telocviku. Po laickej resuscitácii pri príchode RZP prítomná komorová tachykardia/fibrilácia s nutnosťou jej ukončenia defibriláciou (potrebných 5 výbojov). Následne bola pacientka prijatá na DKAIM NÚDCH Bratislava. Po prijatí poskytnutá komplexná postresuscitačná starostlivosť a neuroprotektívny režim. CT mozgu bez edému, 5 dní UPV. 4 deň na NMR prítomné ischemické zmeny po globálnej ischémii. Neurologický nález - iniciálne psychomotorický nepokoj, GCS 9-10 bodov, nespolupracuje, postupná úprava. Kardiologické vyšetrenie bez nálezu štrukturálnej poruchy myokardu. Pri anamnéze vzniku arytmie pri záťaži predpoklad CPVT. Nasadené betablokátory, odobraté genetické vyšetrenie a pacientka preložená do DKC. Kazuistika 2 13 ročný chlapec stratil vedomie pri jazde na koni, pričom tréner a matka ho zosunuli zo sedla, čím sa vyhol traume pri páde. Laická resuscitácia asi 20 min., následne profesionálne RZP s nutnosťou ukončenia komorovej fibrilácie elektrickou defibriláciou. Pacient prijatý na DKAIM NÚDCH, započatý neuroprotektívny režim, umelá pľúcna ventilácia (UPV). Na základe 12 zvodového EKG po konzultácii s kardiológom suponovaná diagnóza syndrómu predĺženého QT intervalu. Pri prijatí na CT vyšetrení prítomné známky počínajúceho edému mozgu, kontrolné CT 2. deň hospitalizácie s nepriamymi známkami mierneho edému mozgu. Echo srdca so zníženou funkciou ľavej komory, preto úprava katecholamínovej podpory. 3. deň hospitalizácie preklad na DKC. Výsledky V kazuistike 1. pri prijatí do DKC prítomné známky AKMP na EKG, potvrdené aj magnetickou rezonanciou. Genetické vyšetrenie: MLPA analýzou v NÚDCH zistené patogénne varianty pre Filamin C, asociované s reštrikčnou KMP. Pacientka má implatovaný S-ICD. V kazuistike 2. pacient je na liečbe neselektívnymi betablokátormi a má implantovaný S-ICD Výsledky genetického vyšetrenia zatiaľ nie sú ukončené. Závery Rýchla a efektívna kardio-pulmonálno-cerebrálna resuscitácia je základom sekundárnej prevencie NKS. Obaja pacienti s malígnou arytmiou boli úspešne zresuscitovaní vďaka rýchlej a dobre poskytnutej laickej a následne profesionálnej rozšírenej kardiopulmonálnej resuscitácie s rýchlou elektrickou defibriláciou a následnou hospitalizáciou na pracoviskách pediatrickej intenzívnej medicíny NÚDCH a arytmologického oddelenia Detského kardiocentra NÚSCH v Bratislave. Po stabilizácii hemodynamiky mali obaja zahájenú liečbu neselektívnym betablokátorom (jeden z pilierov liečby kardiálnych kanálopatií), realizované genetické vyšetrenie a po úprave neurologického stavu implantovaný plne subkutánny kardioverter-defibrilátor.
prof. MUDr. Tibor Šagát CSc.
Štúdium na Fakulte detského lekárstva KU v Prahe ukončil v roku 1966.
V r. 1969– 1971 pôsobil na Klinike anestéziológie a resuscitácie Nemocnice s poliklinikou akad. Ladislava Dérera v Bratislave ako sekundárny lekár.
V r. 1971-1987 pracoval na Detskej klinike ako odborný asistent na Katedre pediatrie Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov. Roku 1980 obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a získal titul kandidáta vied (CSc.) a habilitoval sa za docenta v odbore pediatria (1985) na Lekárskej fakulte UK v Bratislave.
Po vytvorení Detskej kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny v Detskej fakultnej nemocnici v Bratislave v r. 2000 (súčasný Národný ústav detských chorôb) bol prednostom tejto kliniky do r. 2012, v súčasnosti pracuje na klinike ako konzultant. V postgraduálnom vzdelávaní má špecializáciu z Pediatrie I. a II. stupňa, špecializáciu I. stupňa z anestéziológie a resuscitácie a špecializáciu z Intenzívnej medicíny v pediatrii. V r. 1999 inauguroval na Trnavskej univerzite , na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce za profesora pre odbor ošetrovateľstvo.
MUDr. Rudolf Riedel , PhD.1, MUDr. Marián Hrebík , MPH1, doc. MUDr. Barbora Nedomová , PhD.1, MUDr. Viera Illíková , PhD.3, MUDr. Jozef Koppl , MPH1, MUDr. Adriana Kollerová , PhD.1, MUDr. Olívia Hamidová , PhD.1, prof. MUDr. Tibor Šagát , CSc.1,
1. Národný ústav detských chorôb, LF SZU, Bratislava, 1
2. Detské kardiocentrum, NÚSCH, a.s. Bratislava 3
Ľudský herpes vírus 6 (HHV6) prenášaný kvapôčkovou infekciou. K primárnej infekcii najčastejšie dochádza medzi 6. mesiacom až 2. rokom života dieťaťa. Prejavuje niekoľko dní trvajúcou horúčkou a nasledujúcim charakteristickým výsevom (exanthema subitum). Raritne môže infekcia viesť k záchvatom, encefalitíde a akútnej myokarditíde. U väčšiny populácie dochádza k prechodu do latentného štádia infekcie. U pacientov s imunokompromitovaným stavom a raritne u pacientov s imunokompetentným stavom môže dôjsť k reaktivácii ochorenia. Chromozomálne integrovaný ľudský herpes vírus 6 (ciHHV6) je stav kedy celý vírusový genóm sa integruje do hosťovských telomér chromozómov každej jadrovej bunky hostiteľa. Vzhľadom k tomu, že dochádza k integrácii do genetickej informácie hostiteľa, ciHHV6 môže byť prenesený na dieťa. V literatúre je popísaný aj prenos ciHHV6 po alogénnej hematopoetickej transplantácii kmeňových buniek na hostiteľa. Prevalencia ciHHV6 nie je známa, malé štúdie odhadujú prevalenciu medzi 0,8-2 % populácie. Pacienti s ciHHV6 sú väčšinou asymptomatickí, preto je antivirotická terapia sporná. U pacientov s príznakmi môže byť antivirotická terapia prínosom. Vzhľadom na genetickú integráciu vírusu sa štandardnou DNA PCR metodikou periférnej krvi diagnostikuje charakteristicky vysoká vírusová nálož. Potvrdenie ciHHV6 je možné testovaním vlasových folikulov alebo nechtov (tieto tkanivá sú pozitívne iba u jedincov s ciHHV6), taktiež je možné ciHHV6 potvrdiť genetickým testovaním pacienta a testovaním rodičov. V prípade začatia antivirotickej terapie pretrváva vysoká vírusová nálož. Vzhľadom k tomu, že periférna krv obsahuje 4-7 miliónov leukocytov (približne zodpovedajúci počet aj vírusových genómov integrovaných na hostiteľa) na mililiter, budú výsledky PCR vírusovej nálože zvyčajne vyššie ako 1x 106 na mililiter. DNA PCR metodika periférnej krvi nie je spoľahlivá pri monitorovaní efektivity liečby. Na stanovenie aktivity ochorenia je možné zistiť množstvo mRNA PCR v periférnej krvi, ktorá vzniká pri replikácii vírusu. Táto metodika nie je na Slovensku dostupná. Podobne ako HHV6, ciHHV6 môže za určitých podmienok viesť k reaktivácii ochorenia a rozvoju akútnej myokarditídy alebo kardiomyopatie. U dospelých pacientov s akútnou myokarditídou spôsobenou ciHHV6 potvrdenou biopsiou je popísaný ústup symptómov a zápalu na antivirotickej liečbe. Vzhľadom k týmto zisteniam sa odporúča liečbu riadiť príznakmi ochorenia. Diagnóza akútnej myokarditídy môže byť potvrdená biopsiou, avšak tento výkon nesie vysoké periprocedurálne riziko, preto sa u detí nerealizuje často. Alternatívou je magnetická rezonancia s neskorým gadolíniovým sýtením. Predstavujeme 2 kazuistiky pacientov s akútnym srdcovým zlyhaním a nálezom ciHHV6. Prvá kazuistika je 5-mesačná pacientka s akútnou myokarditídou liečenou ECMO podporou, pri opätovnom zlyhaní srdca liečenou dlhodobou ľavokomorovou podporou (Berlin Heart®). Druhá kazuistika predstavuje 4 mesačnú pacientku s dilatačnou kardiomyopatiou liečenou terapeutickou bandážou pľúcnej artérie.
MUDr. Martin Genzor
Od 2021 pracuje ako lekár na Oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny, Detské kardiocentrum, Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, Bratislava.
V 2024 úspešne ukončil špecializačné štúdium v odbore Pediatria.
Doc. MUDr. Ľubica Kováčiková , PhD.1, MUDr. Jana Budáčová , PhD.1, MUDr. Peter Škrak , PhD.1,
Oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny, Detské kardiocentrum, Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, Bratislava, Slovenská republika. 1
V posledních letech dochází v České republice i ve světě k výrazným změnám ve spektru užívaných psychoaktivních látek. Zatímco dříve dominovaly tradiční drogy, jako heroin, pervitin, kokain, LSD, dnes se stále častěji setkáváme s nástupem tzv. moderních drog. Patří sem především kratom, psychoaktivní houby, GHB/GBL, ketamin, oxid dusný, fentanyl, syntetické kanabinoidy (např. HHC a jeho deriváty) a další nové psychoaktivní substance, označované také jako „designer drugs“. Jejich užívání je rozšířené i mezi adolescenty, u nichž představuje významné riziko vzhledem k vyšší náchylnosti k rizikovému chování a snadné dostupnosti těchto látek prostřednictvím internetu. Klinické projevy užívání těchto nových drog jsou velmi pestré – od stimulace a halucinací (MDMA, houby) přes tlumivé účinky a riziko závislosti (kratom, GHB) až po závažné komplikace spojené se syntetickými kanabinoidy. Velkým problémem jsou i omezené možnost rychlé diagnostiky těchto drog. Moderní drogy tak představují nejen medicínskou, ale i společenskou a legislativní výzvu, která vyžaduje mezioborovou spolupráci a důraz na prevenci.
MUDr. Jitka Müllerová Dissou MBA
Primářka Oddělení urgentního příjmu a LPS dětí ve FN Motol.
Promoce na 3.LF UK , atestace z Pediatrie a Urgentní medicíny.
Dlouhodobě se zabývá dětskou urgentní medicínou a její implementací do českého zdravotnictví.
MUDr Lehovcová Alexandra
Životopis není k dispozici
MUDr. Jitka Müllerová Dissou , MBA1, MUDr. Alexandra Lehovcová 1,
Oddělení urgentního příjmu a LPS dětí, FN Motol 1
Úvod: Mezi základní léčiva používaná v léčbě akutních psychiatrických stavů patří benzodiazepiny, antipsychotika, anticholinergní léčiva, antihistaminika a antagonisté dopaminu (např. droperidol). U dětí nejsou postupy dosud dobře popsány, neexistují dostupná doporučení pro akutní léčbu dětské agitovanosti a agrese a v těchto případech se nejčastěji používají benzodiazepiny a antipsychotika. Cílem komplexní léčby takových stavů, jako je agitovanost a agrese, je u dětské populace použití nefarmakologických a farmakologických přístupů, tj. dosažení pohodlí pacienta, ochrana ošetřovatelského personálu a zajištění bezpečnosti zdravotnických pracovníků. Většina dětí s agitovaností a agresí často vyžaduje kombinaci obou přístupů. Cílem sdělení je zhodnotit použití dostupných léčiv v léčbě agitovanosti a agrese u dětí, jejich účinnost a posoudit bezpečnost jejich užívání. Metodika: Studium (září 2025) bylo rozděleno podle kohort dětských pacientů s touto problematikou na tři skupiny a. skupinu psychiatrických pacientů a podle publikovaného přehledu literatury u psychiatrických dětských pacientů (z 1836 citací v angličtině bylo vybráno 287 studií a do přehledu finálně zahrnuto 107 studií). Studie se zaměřily na prevenci agitovanosti nebo agrese na dětských psychiatrických lůžkových odděleních a byly studovány i ukazatele kvality péče, např. personální obsazení, školení personálu, implementace protokolů, programů, změn, zvládání agitovanosti a agrese se zaměřením na deeskalaci léčby, omezování a izolaci a užívání léčiv dle potřeby b. skupinu dětských intoxikovaných pacientů (na pohotovostech, lůžkových odděleních a JIP) a c. skupinu dětských pacientů se základními zdravotními problémy (lůžková oddělení a JIP). Výsledky: Podle současných poznatků z literatury lze obecně shrnout - 1. Neexistují dostatečné definice, znalosti o nich a standardizované hodnocení agitovanosti a agresivity u dětí. 2. Ohledně managementu je publikován pouze malý počet malých a nekontrolovaných studií. 3. Důkazy o užívání podávaných léčiv jsou také omezené (výběr léčiva, dávka, počet). 4. Používaná léčiva se liší v závislosti na institucionální praxi a také na indikaci (např. intoxikovaní pacienti vyžadují častější podávání léčiv). Mezi nejčastěji používaná léčiva u dětí patří např. benzodiazepiny (11–69 %), méně antipsychotika (11 %), mezi nefarmakologické postupy patří např. imobilizace (4–35 %), (n % je uvedeno z počtu studovaných agitovaných nebo agresivních pacientů přijatých do ústavů během sledovaného období). Závěry: Literatura o farmakoterapii akutní agitovanosti a agrese je u dětských pacientů stále nedostatečná. V současné době je nutné zavedené metody v institucích systematicky implementovat a validovat, sdílet výsledky hodnocení a jsou také zapotřebí další studie (observační, prospektivní) k optimalizaci farmakologické léčby a výsledků léčby akutní agitovanosti a agrese u dětí jak na pohotovostech, tak i na lůžkových zařízeních a JIP, mimo jiné i z důvodu nedostatku vhodných léčiv pro použití u této populace v ČR.
MUDr. Pavla Pokorná PhD
MUDr. Pavla Pokorná, PhD, narozena v Pardubicích, studovala na LF UK v Hradci Králové, po promoci pracovala nejprve na Dětské klinice LF UK v Hradci Králové, obhájila postgraduální studium na téma: Diplomová práce Klinická farmakologie antibiotik u novorozenců: Kineticky řízená terapie gentamicinem u novorozenců léčených pro sepsi (školitel: Prof. Jiřina Martinková, CSc., Doc Ing. J. Chládek, PhD) na LF UK v Hradci Králové, dosud pracuje na KPDPM VFN a 1. LF UK v Praze, dále na Univerzitě Erasmus MC-Sophia Children's Hospital, Rotterdam a v Karolinska Institutet, Stockholm na Ústavu fyziologie a farmakologie Biomedicum. Věnuje se problematice farmakoterapie v dětské populaci a optimalizaci farmakologické léčby u kriticky nemocných novorozenců a u dětí.
Pavla Pokorna 1,
Klinika pediatrie a dědičných poruch metabolismu VFN a 1. LF UK Praha 1
Abstrakt Úvod Masívne peroperačné krvácanie u detí patrí medzi najnáročnejšie situácie v perioperačnej medicíne. Hoci ide o zriedkavú komplikáciu, jej náhly vznik, rýchla dynamika a špecifiká pediatrickej fyziológie z nej robia stav s vysokým rizikom mortality a morbidity. Úspech manažmentu závisí nielen od technických a klinických zručností, ale aj od pripravenosti tímu, znalosti aktuálnych odporúčaní a schopnosti zachovať pokoj v extrémne stresových podmienkach. Masívne peroperačné krvácanie v pediatrii – špecifiká, riziká a moderné princípy manažmentu. Masívne peroperačné krvácanie je definované ako strata celého cirkulujúceho objemu krvi počas 24 hodín alebo akútna strata viac ako 50 % objemu v krátkom čase. U detí môže aj relatívne malá strata viesť k rýchlej hemodynamickej dekompenzácii, hypovolémii, anémii, šoku a bunkovej hypoxii, a to pre nízky celkový objem krvi, nezrelý koagulačný systém, odlišnú farmakokinetiku a obmedzené kompenzačné mechanizmy. Manažment si vyžaduje okamžitý, koordinovaný a multidisciplinárny zásah. Anestéziológ je v tejto situácii vystavený vysokej psychickej záťaži, keďže musí v časovej tiesni prijímať rozhodnutia s priamym dopadom na prežitie pacienta. Akútny stres zužuje rozsah pozornosti, znižuje schopnosť spracovať viacero informácií a obmedzuje kognitívnu flexibilitu, čo môže viesť k impulzívnym rozhodnutiam a zvýšenému riziku chýb. Pripravenosť zahŕňa dostupnosť transfúznych produktov, technické zabezpečenie operačnej sály, edukáciu tímu, simulácie krízových scenárov a jasne definované protokoly. Včasná identifikácia rizika, predoperačné vyšetrenie koagulačných parametrov a predikcia transfúznej potreby umožňujú proaktívny prístup. Efektívny manažment vychádza z poznania patofyziológie život ohrozujúceho krvácania a aplikácie odporúčaní založených na dôkazoch (EBM). Okrem udržania normovolémie a adekvátnej tkanivovej perfúzie je kľúčové zabezpečiť účinnú hemostázu. Nevyhnutné je včasné a presne dávkované podanie indikovaných krvných produktov a špecifických koagulačných faktorov, ideálne riadené cieleným monitorovaním pomocou point‑of‑care technológií (ROTEM, TEG). V pediatrii majú transfúzie zdokumentované závažné nežiaduce účinky – od akútnych hemolytických a febrilných reakcií, cez TRALI a TACO syndrómy, až po imunosupresiu, zvýšené riziko infekcií a možné dlhodobé ovplyvnenie imunologického vývoja. Preto je znalosť cielenej transfúznej stratégie a aktuálnych odporúčaní Patient Blood Management (PBM) kľúčová pre dosiahnutie čo najlepšieho klinického výsledku. PBM integruje optimalizáciu predoperačného stavu pacienta, minimalizáciu strát krvi počas výkonu a racionálne využitie transfúznych produktov. Empirické podávanie bez adekvátneho monitorovania zvyšuje riziko dilučnej koagulopatie, trombocytopénie a ďalších komplikácií. Prevencia hypotermie, acidózy a hypokalcémie je neoddeliteľnou súčasťou komplexného manažmentu. Starostlivosť o krvácajúceho detského pacienta si vyžaduje úzku spoluprácu anestéziológa, chirurga, hematológa, intenzivistu a transfúzneho oddelenia. Cielený tréning, simulované scenáre a revízia protokolov preukázateľne zlepšujú tímové zručnosti, adherenciu k cielenej liečbe a sebadôveru zdravotníkov. Záver Kazuistiky z klinickej praxe ukazujú, že včasný, koordinovaný a individualizovaný prístup môže zásadne ovplyvniť výsledok liečby a prežitie pacienta. Optimalizácia procesov, dôsledná aplikácia princípov PBM a pripravenosť tímu sú kľúčom k zvýšeniu bezpečnosti a kvality perioperačnej starostlivosti v pediatrii.
MUDr Katarina Lauková PHD
KATARÍNA LAUKOVÁ
katya.lauko@gmail.com
SKÚSENOSTI
október 2002 – súčasnosť
lekár, DETSKÁ KLINIKA ANESTEZIOLÓGIE A INTENZÍVNEJ MEDICÍNY NÚDCH BRATISLAVA
špecializovaný lekár v odbore anesteziológie a intenzívnej medicíny
v rámci svojej klinickej činnosti pracujem na operačných sálach a lôžkovom oddelení kliniky so starostlivosťou o pediatrických pacientov od prematúrnych novorodencov s vrodenými vývojovými chybami až po pacientov do dosiahnutia 19. roku veku. Okrem anestézie pri ortopedických, neurochirurgických, hrudných, brušných, ORL a očných chirurgických výkonoch, je súčasťou mojej práce aj pooperačná starostlivosť, intenzívna liečba pediatrických pacientov so zlyhávajúcimi životnými funkciami ako aj vykonávanie transportov mobilnou intenzívnou jednotkou u kriticky chorých detí a novorodencov.
vykonávam funkciu transfúzneho lekára pre DKAIM (DETSKÁ KLINIKA ANESTEZIOLÓGIE A INTENZÍVNEJ MEDICÍNY)
Postgraduálne štúdium som absolvovala na Lekárskej fakulte Slovenskej zdravotníckej univerzity v odbore chirurgia.
Som autorkou a spoluautorkou viacerých odborných publikácií v domácich aj zahraničných časopisoch, vrátane prestížneho British Journal of Anaesthesia. Pravidelne vystupujem na odborných podujatiach, venujem sa prednáškovej činnosti a aktívne sa podieľam na výučbe študentov a mladých lekárov v odbore pediatrickej anestézie a intenzívnej medicíny. Som členkou medzinárodnej pracovnej skupiny pediatrických intenzivistov, chirurgov a anesteziólogov, ktorá vypracovala česko-slovenské odporúčanie pre liečbu život ohrozujúceho krvácania u detí a aktuálne aj členkou pracovnej skupiny SSAIM pre implementáciu Patient blood management na Slovensku.
katarina laukova 1,
MUDr.Katarína Lauková PHD, DKAIM LF UK, LF SZU a NÚDCH Bratislava 1
Úvod Malígny čierny kašeľ bol prvýkrát opísaný v roku 1956. Postihuje dojčatá pred dovŕšením 3 mesiacov s klinickým obrazom respiračnej insuficiencie, tachykardie a hyperleukocytózy viac ako 50x109/l. Tento klinický obraz vyvolávajú uvoľnené toxíny pôvodcu ochorenia – Bordetella pertussis (toxín čierneho kašľa, dermonekrotický toxín a i.), ktoré pôsobia lokálne aj systémovo. To má za následok vznik hyperviskózneho syndrómu s následným zlyhaním ďalších orgánov. Obávanou komplikáciou hyperviskózneho syndrómu je vývoj pľúcnej hypertenzie, ktorá sa podieľa na respiračnej aj kardiálnej insuficiencii. Dnes je už známy patomechanizmus hyperleukocytózy, avšak pre publikovanú vysokú rizikovosť liečebných postupov v tejto vekovej skupine, je liečba stále výzvou. Predpokladá sa, že staršie deti, adolescenti a dospelí majú určité množstvo protilátok, ktoré bránia závažným formám ochorenia. U dojčiat ide o potencionálne fatálne ochorenie, ktoré vyžaduje komplexnú pediatrickú intenzívnu starostlivosť, monitorovanie a liečbu. Metodika Autori referujú prípad dojčaťa, u ktorého bol malígny čierny kašeľ úspešne liečený výmennou transfúziou a hydroxyureou. Kazuistika Ochorenie u 5 týždňového neočkovaného dojčaťa začalo príznakmi pravostrannej bronchopneumónie, pre ktorú bolo hospitalizované v rajónnej nemocnici. Laboratórne progredovala leukocytóza s neutrofíliou, lymfocytózou a trombocytóza. Dojča malo súčasne zvýšené zápalové parametre, respiračnú acidózu a zvýšený laktát. Zahájená iniciálna liečba Cefalosporínom III. generácie a Azitromycínom. Okrem toho, na úvodnej RTG snímke hrudníka bol obraz suspektnej diafragmatickej hernie, pre ktorú bolo dojča preložené na DKAIM LFUK a NÚDCH Bratislava. Pri prijatí už respiračná insuficiencia vyžadovala intubáciu a umelú ventiláciu pľúc, agresívny ventilačný režim, analgosedáciu a relaxáciu. PCR zistený pozitívny nález Bordetella pertussis, Rinovírus a Enterovírus. Pre nelepšiaci sa obraz respiračnej insuficiencie, predpokladaná sekundárna bakteriálna infekcia, eskalácia antiinfekčnej liečby Edicinom. Rozvoj závažnej leukocytózy a trombocytózy sme na úvod liečili Heparínom a Anopyrínom so zvýšenou hydratáciou. Tento postup bol bez želaného efektu, pretrvávala leukocytóza 88,8x109/l, došlo len k miernemu poklesu Ly na 21,9x109/l a hodnota trombocytov stúpla na 1155x109/l. Na siedmy deň hospitalizácie, sme sa napriek publikovaným nejednoznačným výsledkom a možným komplikáciám rozhodli pre výmennú transfúziu. Od podania hydroxyurey sme v tejto fáze liečby ustúpili vzhľadom na prolongovaný nástup účinku. Po výmennej transfúzii dochádza len k prechodnému, krátkodobému zlepšeniu laboratórnych parametrov. Do 48 hod. dochádza k rebound fenoménu, stúpajú neutrofily, ale bez lymfocytov, trombocyty po prechodnom výraznom poklese na 157x109/l, stúpali len pomaly. Vzhľadom na výrazný pokles trombocytov, ustupujeme od opakovanej výmennej transfúzie a na deviaty deň hospitalizácie do liečby pridávame hydroxyureu s plánovaným podávaním 12 dní. Na desiaty deň podávania hydroxyurey, dochádza náhle k úprave leukocytov a trombocytov, bez ich ďalšieho vzostupu. Klinický stav bol komplikovaný atelektázou apikálneho segmentu pravých pľúc, nálezom prekrvácanej sliznice, hustých hlienov, kolapsom zadnej membranóznej steny trachey a intermediálneho bronchu, celá priedušnica v strednej a distálnej časzi bola dislokovaná doprava s nutnosťou tracheotómie. Pri pertussis sa na vzniku tracheomalácie podieľa poškodenie a lokálny zápal riasinkového epitelu toxínmi, vysoké intratorakálne tlaky pri prudkom kašli, ktoré oslabujú submukózu a nezrelú chrupavku priedušnice, čím dochádza k deformite chrupavkovitých prstencov a zadnej steny priedušnice. Výsledky Výmenná transfúzia prechodne upravila hodnoty krvných elementov bezprostredne po podaní, avšak pre rýchly opakovaný vzostup leukocytov do 48 hod. bola indikovaná liečba hydroxyureou (12 dní), ktorá viedla k ich poklesu, až na 10 deň liečby. Opakovanými bronchoskopiami a zavedením tracheostómie pre nález tracheomalácie bola zlepšená toaleta bronchiálneho stromu a spolu s ďalšou podpornou liečbou sme nakoniec mohli ukončiť umelú pľúcnu ventiláciu. Dieťa s TCHK na DUVP a oxygenoterapii bolo preložené na Kliniku detskej pneumológie a ftizeológie LFSZU a NÚDCH. Záver Malígny čierny kašeľ predstavuje významné riziko pre neočkované dojčatá, pretože toxíny, ktoré tvorí Bordettela pertussis sú podporujúcim faktorom pre vznik hyperviskozného syndrómu. Liečbou voľby je cytoredukčná liečba. Na zníženie počtu leukocytov, v danom prípade autori s dobrým výsledkom použili výmennú transfúziu s rýchlym, ale krátkodobým efektom a následne pokračovali liečbu hydroxyureou, s pomalým nástupom účinku, bez ďalšieho zhoršenia klinického stavu. V budúcnosti možno očakávať vývoj špecifickej protilátky, ktorá zabráni účinku pertusového toxínu a zlepší prognózu ochorenia.
MUDr. Adriana Kollerova PhD
MUDr. Adriana Kollerová PhD, od roku 1994 až doteraz pôsobí ako anestéziológ, intenzivista na Detskej klinike anestéziológie a intenzívnej medicíny LF UK, LF SZU NÚDCH v Bratislave a odborný asistent na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského. V roku 2017 absolvovala atesáciu z odboru Algeziológia. Ako algeziológ pôsobí v špecializovanej nemocnici AGEL Clinic Bratislava. Zaoberá sa hlavne nenádorovou chronickou bolesťou a venuje sa pacientom s Komplexným regionálnym syndrómom.
Adriana Kollerova 1,
1A. Kollerová, R. Riedel, B. Nedomová, J. Köppl, 2I. Neuschlová, 3M. Hrebík, 4Š. Pavlík, M. 5Grešíková, 1S. Urbanová, T. Šagát Pracovisko 1DKAIM LF UK a NÚDCH., 2Klinika detskej pneumológie a ftizeológie LF UK, SZU a NÚDCH, 3Kardiologická ambulancia Detská klinika LF UK a NÚDCH; 4 Rádiodiagnostické oddelenie NÚDCH; 5 Klinika detskej hematológie a onkológie LFUK a NÚDCH Bratislava 1
Úvod Při těžké poruše vědomí, celkové anestezii, nebo po podání svalové relaxace je jedinou možností detekce diskomfortu pacienta monitorace vegetativního nervového systému a aktivace stresové reakce. Jednou z variant je analýza respirační arytmie. Byly vyvinuty dva matematické přístupy: Analgesia Nociception Index (ANI) pro dospělé pacienty a Newborn Infant Parasympathetic Evaluation (NIPE) pro děti do 2 let. Již několik studií prokázalo možnost použití ANI u starších dětí, ale data pro NIPE před provedením prezentované studie zcela chyběla. Metodika Do studie byli zařazeni pacienti ve věku 3-18 let přijatí na Kliniku anesteziologie, resuscitace a intenzivní medicíny 2. LF UK a FN Motol v Praze (celkem 62 měření u 33 pacientů). Všichni pacienti měli zajištěné dýchací cesty endotracheální intubací nebo tracheostomií. Hodnoty NIPE byly zaznamenávány před endotracheálním odsáváním, 1 minutu po zahájení odsávání a 5 minut po ukončení odsávání. Následně byly průměry hodnot analyzovány pomocí ANOVA a Scheffeho testu. Spolu s hodnotou NIPE byly sledovány změny hemodynamických parametrů během odsávání a výsledky obou metod byly porovnány. Výsledky Hodnota NIPE během endotracheálního odsávání byla statisticky nižší (v průměru o 13,4 bodu na 100stupňové škále) a vrátila se na původní hodnotu 5 minut po ukončení odsávání. Změny hemodynamických parametrů (srdeční frekvence a krevní tlak) nebyly průkazné ani u celé skupiny pacientů, ani u skupiny bez katecholaminové podpory. Závěr NIPE je schopné detekovat reakci na endotracheální odsávání u dětí starších, než 3 roky. Jeho použití je tak možné rozšířit i do této věkové kategorie.
MUDr. František Kolek
Aktuálně pracuji na Urgentním příjmu Nemocnice Nymburk a Záchranné službě ASČR. V rámci postgraduálního studia na Lékařské fakultě Masarykovy univerzity se zabývám různými možnostmi objektivního měření komfortu sedovaných pacientů. 7 let jsem pracoval na Dětském resuscitačním oddělení FNM.
František Kolek 1,
1.Klinika anesteziologie, resuscitace a intenzivní medicíny 2. LF UK a FN Motol 2. Urgentní příjem Nemocnice Nymburk 1
Úvod: Způsoby převzetí závažně nemocných nebo poraněných dětských pacientů nejsou v České republice jednotné. Předkládaná prezentace popisuje, jaký způsobem probíhá převzetí pacientů ve velkých fakultních a krajských nemocnicích v ČR Metodika: Prezentace výsledků dotazníkového šetření Závěry: V České republice až dosud funguje pouze jedno specializované pracoviště dětského urgentního příjmu , v ostatních velkých nemocnicích je příjem závažně nemocných pediatrických pacientů realizován cestou urgentního příjmu dospělých, kam je přivolán pediatrický tým nebo je pacient transportován přímo na pediatrické pracoviště. Prezentace přináší přehled současné praxe napříč ČR.
MUDr. Pavel Heinige
MUDr. Pavel Heinige, narozen 24.5.1975 v Jindřichově Hradci, gymnázium v Jindřichově Hradci 1989 - 1993, nástavbové studium fyzioterapie VZOŠ Alšovo Nábřeží Praha 1993 - 1997, 3. lékařská fakulta UK v Praze 1998 - 2004, 2009 atestace z dětského lékařství, 2012 atestace z intenzivní medicíny. Pediatr intenzivista na Oddělení dětské intenzivní medicíny Fakultní Thomayerovy nemocnice v Praze, 2009 - 2013 externista ZZS kraje Vysočina, 2013 - dosud externista na Jednotce intenzivní a resuscitační péče Dětského oddělení nemocnice České Budějovice a.s., od roku 2025 externista pro služby na JIRP Kliniky poruch metabolismu a pediatrie VFN, odborný asistent pro výuku intenzivní péče v pediatrii na 3. LF UK v Praze
Pavel Heinige 1,
Oddělení dětské intenzivní medicíny Fakultní Thomayerovy nemocnice v Praze 1
Copyright © 2022 MH Consulting s.r.o., Všechna práva vyhrazena.
