Declaration
Dear Madam, Sir,
Please note that the websites you intend to access are not intended for the general public, as they contain technical information on medicinal products, including advertising messages relating to medicinal products. This information and communication is intended exclusively for professionals pursuant to Section 2a of Act No. 40/1995 Coll., Ie to persons authorized to prescribe or dispense medicinal products (hereinafter referred to as the expert).
Please note that if you are not an expert, you run the risk of endangering your health or the health of others if you misunderstand or interpret the information obtained, in particular advertising messages that may be part of this site, or used them to establish your own diagnosis or treatment, either in relation to yourself or in relation to other persons.
I declare:
If your statement is not true, we warn you that you are at risk of endangering your health or the health of others.
This site uses cookies. By continuing to use this site you agree to our use of cookies in accordance with our Cookie Policy, Close
Only services that participant order by himself can be sponsored here:
Sponsoring of participants
Registration of exhibiting companies and their representatives
Exhibitors registration
Please start by entering your email address.
Your registration for this event was successful. To cancel or edit your registration please call +420 731 006 620 or send us email to martin.horna@mhconsulting.cz
You can check your order in your profile: My profile
ÚVOD Cievne mozgové príhody (CMP) vo vertebro-bazilárnom povodí ešte aj v súčasnosti predstavujú diagnostickú a terapeutickú výzvu. Ukazuje sa, že intravenózna trombolýza je bezpečná a má nižšiu mieru krvácavých komplikácií v porovnaní s predným povodím. Avšak benefit a bezpečnosť endovaskulárnej liečby (EVL) pri uzávere mozgovej cievy zadnej cirkulácie sú stále neisté a nie je dostatok dát ohľadne výsledného stavu v klinickej praxi. METODIKA V rokoch 2022-2023 sme sledovali pacientov s CMP v zadnej cirkulácii s uzáverom alebo kritickou symptomatickou stenózou arterie basilaris (AB), arterie vertebralis (AV) a arterie cerebri posterior (ACP), ktorí podstúpili endovaskulárnu liečbu (EVL). Ako primárny výstup sme si stanovili mRS 0-3 po 90 dňoch. Ako sekundárny výstup sme definovali symptomatické intrakraniálne krvácanie (sICH) do 48 hodín, včasnú mortalitu (do 48 hodín) a mortalitu do 90 dní. Naše výsledky sme vyhodnotili a zároveň porovnali s dostupnými publikovanými dátami. VÝSLEDKY Frekvencia mRS 0-3 o 90 dní bola 48%, sICH 4%, včasná mortalita 11% a mortalita do 90 dní 34%. V porovnaní vstupných mRS dát a mRS po 90 dňoch sme sledovali nárast priaznivého výsledku (mRS 0-3) o 29 %. V rámci faktorov, ktoré mohli mať vplyv na výsledný funkčný stav sme hodnotili vek, vstupné NIHSS, „time to groin“ a podanie IVT. V žiadnom z týchto parametrov osobitne sme nepozorovali štatisticky významnú lineárnu koreláciu so zmenou mRS. V rámci podrobnejšej analýzy dát sme hodnotili primárny a sekundárny výstup u jednotlivých ciev osobitne – uzáver / kritická stenóza AB v jej proximálnom, strednom a distálnom úseku, tandemových lézií; AV v jej extrakraniálnom a intrakraniálnom úseku a ACP v P1 a P2 úseku. Výsledky až na malé odchýlky korelovali s recentnými publikovanými dátami. ZÁVER Cieľom našej práce bolo zhodnotiť výsledky akútnej EVL v prípade uzáveru / kritickej symptomatickej stenózy cievy v zadnej cirkulácii, identifikáciu možných faktorov ovplyvňujúcich výsledný stav a porovnanie našich výsledkov s dostupnými dátami.
MUDr. Klaudia Šoltésová
Lekárka so špecializáciou v odbore neurológia, aktuálne zamestnaná na Neurologickej klinike UNLP Košice. Od roku 2022 študentka Master of Advanced Studies in Stroke Medicine v Berne. Absolventka 1. LF Univerzity Karlovej v Prahe v roku 2017. V rokoch 2017-2020 pracovala ako lekárka v špecializačnej príprave na neurologickom oddelení Nemocnice Freiberg v Nemecku. V rámci práce na Neurologickej klinike sa zameriava na akútny management a následnú liečbu cievnych mozgových príhod. Vo svojej špecializačnej práci sa venovala cievnym mozgovým príhodám vo vertebro-bazilárnom povodí.
MUDr. Klaudia Šoltésová 1, Prof. MUDr. Zuzana Gdovinová , CSc., FESO, FEAN1, MUDr. Jakub Fedorko 1, MUDr. Piotr Pedowski 1,
Neurologická klinika, UNLP Košice, SNP1 04011 1
Ischemická cievna mozgová príhoda bežne postihuje pacientov s malignitami. Indikácia IVT u týchto pacientov nie je jednoznačná, je možné ju použiť u pacientov s očakávaným prežívaním viac ako 6 mesiacov, ak nie je iná kontraindikácia k liečbe (koagulopatia, a pod.). Použitie mechanickej trombektómie sa javí ako racionálna alternatíva. Títo pacienti sú štandardne vylúčení z randomizovaných registračných klinických štúdií. Preto sú dostupné iba obmedzené údaje o účinnosti a bezpečnosti mechanickej trombektómie u pacientov s malígnym ochorením. Cieľom monocentrickej retrospektívnej observačnej štúdie bolo zistiť účinnosť a bezpečnosť endovaskulárnej liečby u pacientov s oklúziou veľkých a stredných tepien a malígnym ochorením a dáta porovnať s pacientami bez onkologického ochorenia.
MUDr Miroslav Mako PhD
CV is not available
MUDr Miroslav Mako , PhD1, MUDr Georgi Krastev , PhD1, MUDr Romana Havranová 1, MUDr Jozef Haring , PhD1, 2, , MUDr Ján Haršány , EBIR3,
Neurologická klinika FN Trnava a SZU 1
Lekárska Fakulta Univerzity Komenského Bratislava 2
Rádiologická klinika FN Trnava 3
Úvod Transradiálny prístup je dlhodobo a úspešne využívaný pri kardiologických endovaskulárnych intervenciách. Pri endovaskulárnom ošetrení akútnej cievnej mozgovej príhody (CMP) a pri karotickom stentingu je dosiaľ zriedkavý, no prináša viacero výhod. V uplynulých štyroch rokoch sme v CINRE ošetrili z transradiálneho prístupu viac ako 120 pacientov - v príspevku uvádzame naše skúsenosti a dáta, ktoré sme podrobili jednoduchej štatistickej analýze. Metodika Napriek dominujúcemu transfemorálnemu prístupu pri endovaskulárnom ošetrení mozgových tepien sme v CINRE od roku 2018 využívali sporadicky transradiálny prístup. A to jednak pri ošetrení akútnej CMP (tj. pri mechanickej trombektómii), ako aj pri následnom ošetrení stenózy prívodnej mozgovej tepny, teda pri stentingu. Od roku 2023 sa podiel endovaskulárnych výkonov (spolu stenting prívodných mozgových tepien, mechanická trombektómia i endovaskulárne ošetrenie intrakraniálnych aneuryziem) z transradiálneho prístupu zvýšil na takmer 20%. V rámci sledovania a porovnania cievnych prístupov, ako primárny outcome sme stanovili úspešné dosiahnutie endovaskulárneho ošetrenia z daného prístupu. Ako sekundárny outcome sme sledovali čas trvania ošetrenia, počet a charakter komplikácii a efektivitu ošetrenia pri prístupe do predného alebo zadného povodia. Výsledky a záver Prínos transradiálneho prístupu je možné hodnotiť z hľadiska neurologického periprocedurálneho manažmentu pacienta, z hľadiska efektivity samotného výkonu, no v neposlednom rade aj z hľadiska ošetrovateľskej starostlivosti. V sledovanom období sme realizovali 130 ošetrení akútnej CMP (z toho 15 z transradiálneho prístupu) a 280 ošetrení prívodných mozgových tepien (z toho 120 z transradiálneho prístupu). Periprocedurálna neurologická starostlivosť o pacienta je pri transradiálnom prístupe jednoduchšia, pacient samotný je pokojnejší. Použitie analgosedácie je zriedkavejšie. Veľkým prínosom transradiálneho prístupu je možnosť dôkladného vyšetrovania hybnosti dolných končatín v prípade subtílnejších zmien v neurologickom statuse. U pacientov po mechanickej trombektómii je pri transradiálnom prístupe možné začať skôr a komplexnejšie rehabilitovať. Z pohľadu zdravotnej sestry a ošetrovateľskej starostlivosti je transradiálny prístup jednoznačne preferovaný (pri kardiologických intervenciách je komfort pacienta a efektivita ošetrovateľskej starostlivosti udávaná ako jedným zo zásadných faktorov, pre ktoré sa dlhodobo používa transradiálny prístup). Z pohľadu intervenčného rádiológa sa transradiálny prístup preferuje najmä v situácii, keď u pacienta možno predpokladať signifikantné aterosklerotického postihnutie panvového riečiska. Transradiálny prístup sa osvedčil pri liečbe akútnej CMP najmä pri ošetrení vo vertebrobazilárnom povodí. Čas trvania ošetrenia sa významne nelíšil. Počet komplikácii pri endovaskulárnom ošetrení sa pri výkonoch z transradiálneho prístupu (oproti transfemorálnemu prístupu) nezvýšil a počet závažných komplikácii sa znížil. Podľa zozbieraných údajov v našom centre je transradiálny prístup efektívny a bezpečný. Samotní pacienti tento prístup jednoznačne preferujú (a pri možnosti porovnania hodnotia ako neporovnateľne komfortnejší). Celkovo je využitie transradiálneho prístupu pri endovaskulárnom liečbe (akútnej CMP aj pri ošetrení prívodných mozgových tepien) možno hodnotiť veľmi pozitívne a tento prístup vhodne doplňuje možnosť komplexnej starostlivosti o pacienta.
Martin Kucharik
Promoval v roku 2006 na 1. lekárskej fakulte Karlovej Univerzity v Prahe. Špecializačnú skúšku z neurológie absolvoval v roku 2011 v Bratislave. Doktorandské štúdium ukončil v roku 2021 prácou na tému porúch stability u seniorov. Je autorom alebo spoluautorom 16 publikácii v domácich a zahraničných časopisoch. Venuje sa celému spektru neurológie, hlavnou oblasťou záujmu je cievna neurológa. Pracoval na Neurologickej klinike 1. LF UK a VFN v Prahe, na II. neurologickej klinike LF UK a UNB v Bratislave a v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb. Externe spolupracoval s Národným onkologickým ústavom v Bratislave. Od roku 2017 pôsobí rozvíja komplexnú endovaskulárnu starostlivosť spolu s teamom multiodborových špecialistov v nemocnici CINRE.
MUDr. Juraj Mikuláš 1,
Nemocnica CINRE 1
Úvod Trombóza mozkových splavů se sekundární komplikací může být život ohrožujícím stavem s obtížnou léčbou. Antikoagulační léčba má své limity a endovaskulární řešení je poslední možností. Prezentujeme případ kombinovaného přístupu k řešení vícečetné tormbózy splavů. Metodika Kazuistika popisu je případ pacientky (žena, 45let) s anamnézou schizofrenie, která byla přijata do spádové nemocnice po epileptickém záchvatu. Poslední tři dny trpěla na větší bolesti hlavy. Postupně dochází k progresi poruchy vědomí a pravostranné lateralizaci a afázii. Dle CT bylo nalezeno mohočetné krvácení (subarachnoideálmí kravácení,a drobné intracerebrální hematomy a drobný hemocefalus). Ct venografie ukázala okluzi sinus sigmoideus, sinus transversus vpravo, sinus sagitalis superior. I přes krvácení byla nasazena antikoagulační terapie nízkomolekulárním heparinem jako jediná terapeutická možnost. Pacientka byla přeložena do komplexního cerebrovaskulárního centra. Zde byla léčena kontinuální heparinizací a provedena parciální embolektomie všech splavů a zaveden katetr k lokální aplikaci Actilyse 20mg/20h. S odstupem 20h bylo provedena druhá endovaskulární intervence a za dalších 10hodin třetí s kompletní rekanalizací všech splavů. Po celou dobu současně probíhala kontinuální heparinizace. Na kontrolním CT se rozvinula drobná ischemie temporálně vpravo, bez hemoragické komplikace. Výsledek Klinický stav se upravil zcela k normě. Pacientka byla propuštěna na antikoagulační terapii domů. I přes kompletní vyšetření se dosud nepodařilo zjistit etiologii trombózy. Závěr Trombóza mozkových splavů se sekundárními komplikacemi (hemoragickými i ischemickými) je invadizující urgentní stav, který je nutné řešit. Endovaskulární léčba může být efektivnější při rozložení do několika výkonů v kombinaci s prolongovaným lokálním působením trombolytika.
Mudr. Ing. David Černík PhD, MBA
CV is not available
MUDr. Ing. David Černík , Ph.D., MBA1, MUDr. Vojtěch Smolka 2,
Komplexní cerebrovaskulární centrum, Neurologie, Masarykova nemocnice Ústí nad Labem, KZ as 1
Radiologická klinika Fakulty zdravotnických studií UJEP v Ústí nad Labem a Krajské zdravotní, a. s., Masarykova nemocnice v Ústí nad Labem, o. z. 2
Úvod Endovaskulární léčba akutní cévní mozkové příhody způsobené tandemovou lézí v přední cirkulaci je v současnosti diskutovanou oblastí. Akutní zavedení karotického stentu bez antiagregační premedikace často vede k akutní okluzi stentu s těžkým klinickým dopadem. Naopak časná antiagregační nebo antikoagulační léčba po intravenózní trombolýze může vést k hemoragickým komplikacím. K časné reokluzi může také dojít, pokud je karotická tepna ponechána s reziduální stenózou pro elektivní léčbu. Naším cílem bylo analyzovat klinický výsledek pacientů s tandemovými lézemi (TL). Metodologie Do retrospektivní studie byli zařazeni pacienti, kteří v letech 2008–2022 podstoupili mechanickou trombektomii (MT). Většina podstoupila současně intravenózní trombolýzu (IVT). Neurologický deficit byl hodnocen pomocí škály National Institutes of Health Stroke Scale (NIHSS) a klinický výsledek pomocí modifikované Rankinovy škály (mRS). Symptomatické krvácení bylo hodnoceno podle kritérií SITS-MOST. Dosažená rekanalizace byla hodnocena pomocí stupnice Trombolysis in Cerebral Infarction (TICI). Výsledky Do studie bylo zařazeno 1350 pacientů. 225 pacientů podstoupilo MT pro tandemovou lézi (věk 72,9 ± 12,5 let, 52,4 % mužů). Úspěšné rekanalizace (TICI ≥ 2b) bylo dosaženo u 83,1 % (79,9 % ve skupině bez TL, p=0,269). Dobrého klinického výsledku (mRS ≤ 2) dosáhlo 54,7 % pacientů (43,4 % ve skupině bez TL, p=0,002). Relativně dobrého klinického výsledku (mRS ≤ 3) dosáhlo 61,8 % pacientů (50 % ve skupině bez TL, p=0,001). Mortalita (90 dní) byla 25,3 % (34,6 % ve skupině bez TL, p=0,007). Závěr Tandemová léze v přední cirkulaci je často obávaným nálezem u akutní cévní mozkové příhody. Endovaskulární léčba však může mít i zde výrazně dobrý klinický výsledek. Výsledky ukazují, že se jedná dokonce o podskupinu s nejlepší prognózou. Studie byla podpořena grantem IGA-KZ-2021-1-15
Mudr. Ing. David Černík PhD, MBA
CV is not available
MUDr. Ing. David Černík , Ph.D., MBA1, MUDr. Jarmila Neradová 1, MUDr. Veronika Hliněná 1, MUDr. Filip Cihlář , Ph.D.2, Mgr. David Cihlář , Ph.D.3,
Komplexní cerebrovaskulární centrum, Neurologie, Masarykova nemocnice Ústí nad Labem, KZ as 1
Radiologická klinika Fakulty zdravotnických studií UJEP v Ústí nad Labem a Krajské zdravotní, a. s., Masarykova nemocnice v Ústí nad Labem, o. z. 2
Katedra tělesné výchovy a sportu, Pedagogická Fakulta, UJEP v Ústí nad Labem 3
Úvod: Stav kolaterálneho riečiska mozgu determinuje rýchlosť progresie klinickej deteriorácie pacientov s ischemickou cievnou mozgovou príhodou. Včasná rekanalizačná liečba predikuje dobrý výsledný funkčný stav pacienta. Jedným z parametrov endovaskulárnej liečby, ktorý významne ovplyvňuje výsledný klinický stav pacienta je dosiahnutie tzv. "first pass efektu". Cieľ práce: Zistiť prediktory výsledného funkčného stavu pacientov, rozdelených do skupiny tzv. pomalých progresorov a rýchlych progresorov s prihliadnutím na rádiologické charakteristiky trombu, histologické zloženie extrahovaného trombu a ich vplyv na dosiahnutie "first pass efektu" a identifikovať signifikantné premenné, ktoré ovplyvňujú výsledný klinický stav u týchto dvoch skupín. Metodika: Retrospektívna analýza dát registra MTE centra FN Trnava u pacientov s ischemickou CMP v prednej cirkulácii s potvrdenou oklúziou terminálnej ACI, M1 alebo M2 segmentu ACM. Histologická analýza extrahovaných trombov po endovaskulárnom výkone, vyhodnocovaných digitálnou farebnou subtrakciou po sfarbení fosfowolfrámovým hematoxyllínom. Výsledky: Z celkového počtu 1146 pacientov od roku 2014 do mája 2022 bolo selektovaných 115 pacientov, ktorí mali dostupné histologické spracovanie trombov po endovaskulárnom výkone a súčasne spĺňalo rozdeľovacie kritérium na rýchlych a pomalých progresorov na základe hodnoty kolaterálneho skóre. Títo boli rozdelení do skupiny pomalých (56) a rýchlych (59) progresorov. Nebol zistený štatisticky signifikantný rozdiel medzi skupinami vo vzťahu k veku, pohlaviu , rizikových faktorov. Obdobne obe skupiny nemali signifikantne rozdielne zloženie extrahovaných trombov. Všetci pacienti dosiahli dobrú rekanalizáciu TICI 2b-3. Zloženie trombu neovplyvnilo dosiahnutie first pass efektu. Skupina rýchlych progresorov mala signifikantne nižšiu permeabilitu trombu, TAI skóre 16,57 ± 12,17 (p=0,017) . Rýchli progresori mali signifikantne dlhšie tromby 15,31 ± 7,02 (p=0,013). Pomalí progresori, ktorí nedostali rt-PA mali štatisticky signifikantne nižšiu šancu na dosiahnutie dobrého funkčného stavu (mRš 0-2). Záver: Rapídna deteriorácia klinického stavu u rýchlych progresorov v našom súbore bola podmienená nižšou permeabilitou trombu a jeho väčšou dĺžkou. V skupine pomalých progresorov predstavovalo nepodanie rtPA prediktor zlého výsledného funkčného stavu. V rámci celého súboru v korelácii dĺžky trombu a baseline NIHSS skóre existuje signifikantný vzťah s korelačným koeficientom 0,384 t.j. ak stúpne dĺžka trombu o 1mm, zvýši sa skóre NIHSS o 4,4 bodu.
MUDr. Jozef Haring
CV is not available
MUDr. Jozef Haring 1, 2, , MUDr. Lucia Lebdušková 2, 3, , MUDr. Andrea Janegová , PhD.4, 5, , PhDr. Denisa Benedek Jakubcová , PhD.6,
1. Neurologická klinika, Fakultná nemocnica Trnava a SZU, Slovensko 1
2. Lekárska fakulta Univerzity Komenského, Bratislava, Slovensko 2
3. Rádiologická klinika, Fakultná nemocnica Trnava, Slovensko 3
4. Ústav patologickej anatómie, Lekárska fakulta Univerzity Komenského, Bratislava, Slovensko 4
5. Ústav patológie, Fakultná nemocnica Trnava, Slovensko 5
6. Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce, Trnavská univerzita v Trnave 6
Úvod: Karotický stenting (CAS) je jedna z možností liečby aterosklerotického ochorenia arteria carotis interna (ACI). Cieľom tejto štúdie bolo porovnať účinnosť a bezpečnosť jednovrstvových a dvojvrstvových karotických stentov u symptomatických a asymptomatických pacientov. Materiál a metodika: Jedná sa o monocentrickú, ne-randomizovanú, retrospektívnu štúdiu, do ktorej boli zaradení pacienti so závažnou symptomatickou alebo asymptomatickou stenózou ACI a podstúpili elektívny CAS počas sledovaného obdobia od Januára 2015 do Októbra 2022. V štúdii boli použité štyri rozdielne typy karotických stentov a to open-cell, closed-cell, hybridné a dvojvrstvové karotické stenty. Primárny koncový ukazovateľ bol výskyt súhrnných závažných komplikácií (MAE) ako je iCMP, úmrtie a infarkt myokardu. Sekundárny ukazovateľ bola miera restenózy a reziduálnej stenózy. Výsledky: Počas sledovaného obdobia bolo do štúdie zaradených 465 pacientov, ktorí podstúpili CAS. Úspešný CAS bol vykonaný u 98,3% pacientov. MAE boli zaznamenané iba u symptomatických pacientov s frekvenciou 1,7% (8/465) , nezávisle od použitého typu stentu. Neinvalidizujúca iCMP bola zaznamenaná u dvoch asymptomatických pacientov (0,4%). Restenóza bola zaznamenaná u 8 pacientov (1,7%) počas jedného roku od výkonu bez rozdielu v použitom dizajne stentu. Reziduálna stenóza sa vyskytla u 15 pacientov (3,2%) z čoho u 13 pacientov bola zaznamenaná po dvojvrstvových karotických stentoch (2,8%), čo sa ukázalo ako štatisticky signifikantné (p <0,001). Záver: Výskyt súhrnných závažných komplikácií po CAS nie je ovplyvnený dizajnom karotického stentu, avšak po implantácii dvojvrstvového karotického stentu existuje štatisticky signifikantná asociácia s reziduálnou stenózou. Pacienti po implantácii dvojvrstvového karotického stentu, budú mať až trinásť násobne zvýšené riziko rozvoja reziduálnej stenózy. Navyše, toto riziko sa zvyšuje v prítomnosti hrubokalcifikovanej stenózy ACI. Kľúčové slová: Karotický stenting, stenóza arteria carotis interna, dizajn stentu, súhrnné závažné komplikácie, restenóza, reziduálna stenóza.
MUDr. Ján Haršány
CURRICULUM VITAE
MUDr. Ján Haršány, EBIR
Veselovského 28
Trnava 917 01
Slovenská republika
Telefónne číslo: +421 905 242495
Email: jano.harsany@gmail.com
Osobné údaje:
Dátum narodenia: 27.08.1989
Miesto narodenia: Trnava, Slovenská republika
Národnosť: Slovenská
Vzdelanie:
1999-2007 - Gymnázium Angeli Merici, Trnava, Slovenská republika
2007-2013 - Lekárska fakulta Univerzity Komenského, Bratislava, Slovenská republika
22.11.2019 - Atestácia z odboru Rádiológia na Slovenskej Zdravotníckej Univerzite v Bratislave
1.9. 2019 – trvá – študent externej formy doktorandského štúdia na Lekárskej Fakulte Univerzity Komenského v Bratislave
23.3.2023 – úspešné absolvovanie skúšky s pridelením titulu EBIR (European Board of Interventional Radiology)
Práca:
Máj 2014-august 2014: sekundárny lekár na Neurologickom oddelení Fakultnej nemocnice v Trnave
September 2014 – november 2019: sekundárny lekár na Rádiologickej klinike Fakultnej nemocnice v Trnave
December 2019 – trvá: vedúci lekár pracoviska intervenčnej rádiológie Rádiologickej kliniky Fakultnej nemocnice v Trnave
September 2016 – 2022: odborný asistent na IFBLR UCM v Trnave
MUDr. Ján Haršány , EBIR1, 2, , MUDr. Lucia Lebdušková 1, 2, , MUDr. Matúš Hoferica 1, doc. MUDr. Andrej Klepanec , PhD., MPH, EBIR1, 2, , doc. MUDr. Pavol Janega , PhD.2,
1 Rádiologická klinika Fakultná nemocnica Trnava 1
2 Lekárska Fakulta Univerzita Komenského v Bratislave 2
Copyright © 2022 MH Consulting s.r.o., All rights reserved.
